Čo sa to deje v Istanbule? (Preklad)

"Pre mojich priateľov, ktorí žijú mimo Turecka:

Píšem, aby som vám povedal, čo sa deje v Istanbule posledných päť dní. Musím to urobiť ja osobne, pretože väčšina masovokomunikačných prostriedkov je vládou vypnutá a tak sa ústne podanie a internet pre nás stali jedinými spôsobmi, ako sa vyjadriť a volať o pomoc  a podporu.

Pred štyrmi dňami sa skupina ľudí, ktorí nepatrili k žiadnej konkrétnej organizácii alebo náboženstvu, zišla v istanbulskom Gezi Parku. Sú medzi nimi moji priatelia a študenti. Dôvod bol prostý: zabrániť a protestovať proti nastávajúcej demolácii parku so zámerom postaviť ďalšie nákupné centrum v úplnom centre mesta. V Istanbule je množstvo nákupných centier, aspoň jedno v každej štvrti! Likvidácia stromov mala začať vo štvrtok skoro ráno. Ľudia šli do parku s prikrývkami, s knihami so svojimi deťmi. Skoro ráno, keď buldozéry začali trhať storočné stromy zo zeme, postavili sa proti nim aby zastavili prevádzku.

Neurobili nič iné, než že stáli pred tými strojmi.

Žiadne noviny, žiaden televízny kanál tam nebol aby informoval o proteste. Bola to totálna mediálna ignorácia.

Zato polícia prišla s vodnými delami a korenistým sprejom. Dav vyhnali z parku.

Večer sa počet protestujúcich znásobil. Rovnako ako počet policajných zložiek okolo parku. Medzičasom istanbulská samospráva uzavrela všetky cesty vedúce k námestiu Taksim, kde Gezi Park leží. Zastavené bolo metro, trajekty, cesty boli zablokované.

A predsa si viac a viac ľudí našlo cestu do centra mesta pešo.

Prišli z celého Istanbulu. Rôznych pôvodov, rozličných ideológií, rôznych vierovyznaní. Všetci sa zišli aby zabránili zničeniu niečoho väčšieho než park:

Práva byť počestnými občanmi tejto krajiny.

Stretli sa a kráčali. Polícia ich naháňala s korenistým sprejom, slzným plynom a vchádzala svojimi tankmi do ľudí, ktorí na oplátku ponúkali policajtom jedlo. Dvoch mladých ľudí prešiel tank a prišli o život. Ďalšia mladá žena, moja priateľka, dostala zásah do hlavy letiacou nádobou so slzným plynom. Policajti ich strieľali priamo do davu. Po trojhodinovej operácii je stále na jednotke intenzívnej starostlivosti a je vo veľmi vážnom stave. Keď toto píšem, nevieme, či to zvládne. Tento blog je jej venovaný.

Títo ľudia sú moji priatelia. Sú to moji študenti, moji príbuzní. Nemajú "skryté úmysly", ako to štát s obľubou tvrdí. Ich úmysel je tam vonku. Je veľmi jasný. Vláda celú krajinu predáva firmám, ktoré stavajú nákupné centrá, luxusné apartmány, diaľnice, priehrady a jadrové elektrárne. Vláda hľadá (a ak treba, tak vytvára) každú príležitosť napadnúť Sýriu proti vôli svojich ľudí.

Na vrch toho všetkého sa v poslednom čase kontrola vlády nad súkromím ľudí stala neúnosnou. Štát, pod svojou konzervatívnou agendou, schválil množstvo zákonov týkajúcich sa interrupcií, pôrodov cisárskym rezom, predaja a užívania alkoholu a dokonca aj farby rúžu, ktorý používajú letušky.

Ľudia, ktorí pochodujú centrom Istanbulu sa dožadujú svojho práva žiť slobodne a dostávať od štátu spravodlivosť, ochranu a úctu. Dožadujú sa účasti na rozhodovacích procesoch v meste, v ktorom žijú.

Čoho sa im ale dostalo je neprimerané použitie sily a slzný plyn, ktorý im strelili priamo do tváre. Traja ľudia prišli o oči.

A predsa pochodujú. Stovky tisíc sa k nim pridávajú. Niekoľko tisíc ďalších prešlo pešo cez Bosporský most aby podporili ľudí z námestia Taksim.

Žiadne noviny ani televízne kanály tam neboli aby informovali o udalostiach. Boli zamestnané vysielaním o Miss Turecko a "najčudnejšej mačke na svete".

Polícia ďalej rozháňala ľudí a striekala na nich korenistý sprej v takej miere, že túlavé psy a mačky zomreli na otravu.

Školy, nemocnice a dokonca aj 5-hviezdičkové hotely okolo námestia Taksim otvorili svoje dvere raneným. Lekári zaplnili triedy a hotelové izby aby poskytli prvú pomoc. Niektorí policajti odmietli plynovať nevinných ľudí a podali výpoveď. Okolo námestia boli rozmiestnené rušičky pre zabránenie internetovému pripojeniu a 3G siete boli zablokované. Obyvatelia a firmy v okolí zadarmo poskytli ľuďom v uliciach bezdrôtovú sieť. Reštaurácie ponúkali jedlo a vodu zdarma.

Ľudia v Ankare a Izmire sa zišli na uliciach aby podporili odpor v Istanbule.

Najväčšie médiá ďalej ukazovali Miss Turecko a "najčudnejšiu mačku na svete".

***

Píšem tento list aby ste vedeli, čo sa deje v Istanbule. Masmédiá vám o tom nič nepovedia. Aspoň nie v mojej krajine. Prosím, zverejnite na internete toľko článkov, koľko uvidíte a šírte zvesť.

Keď som včera na svoj facebook písal príspevky objasňujúce, čo sa deje v Istanbule, niekto sa ma opýtal nasledové:

"Čo čakáte, že dosiahnete sťažovaním sa cudzincom?"

Tento blog je mojou odpoveďou.

Dúfam, že takzvaným "sťažovaním" na svoju krajinu dosiahnem:

Slobodu slova a vyjadrovania,

Úctu voči ľudským právam,

Kontrolu nad rozhodnutiami, ktoré robím ohľadom vlastného tela,

Právo sa zákonne zhromažďovať v ľubovoľnej časti mesta bez toho, aby som bol považovaný za teroristu.

Ale najviac zo všetkého dúfam, že tým, že vám, mojim priateľom žijúcim v iných častiach sveta, poviem, čo sa deje, získam vaše povedomie, podporu a pomoc!

Prosím, zvestujte ďalej a zdieľajte tento blog.

Ďakujem!

Pre ďalšie informácie a veci, ktoré môžete urobiť aby ste pomohli prosím navštívte Žiadosť o urgentnú pomoc Amnesty International." 

Preložené z originálu "What is Happening in Istanbul?" zo dňa 1.6.2013.